Keď žiadaš o feedback, často počuješ to, čo ľudia bežne hovoria.
Nie preto, že by ti chceli klamať.
Ale preto, že ich myseľ to podvedome vníma ako potenciálny konflikt.
Ako možné ohrozenie vzťahu.
Dr. Cialdini nás naučil jednoduchú, no zásadnú zmenu v tom, ako
formulujeme svoju žiadosť o názor a ako na ňu druhá strana reaguje.
Keď od niekoho žiadaš názor, jeho myseľ si často položí otázku:
„Čo sa stane, keď poviem pravdu?“
A tak sa radšej stiahne.
Dostaneš diplomatickú odpoveď.
Alebo kritiku, ktorá hodnotí teba či tvoj výkon.
Ak však tú istú požiadavku preformuluješ ako žiadosť o radu,
sa stane niečo iné.
Druhá osoba si pomyslí:
„Môžem ti pomôcť.“
Cíti, že jej dôveruješ.
A práve vtedy často dostaneš konkrétnejšiu a úprimnejšiu reakciu.
Nie hodnotenie toho, čo bolo.
Ale návrh toho, čo môže byť lepšie.
Je to malá jazyková zmena.
Ale veľký rozdiel v kvalite komunikácie.
Príklady, ktoré môžeš vyskúšať
pri komunikácii s kolegom, podriadeným alebo večným kritikom.
Namiesto:
„Môžeš mi dať feedback na túto prezentáciu?“
Povedz:
„Mohol by si mi prosím poradiť, ako by si ju upravil?“
alebo
Namiesto:
„Čo si myslíš o novom procese, čo sme nastavili?“
Povedz:
„Kde by si ty videl priestor na zlepšenie, keby si to viedol ty?“
Táto zmena neznamená, že sa zbavuješ zodpovednosti.
Neznamená ani, že sa nevieš samostatne rozhodnúť.
Znamená, že buduješ vzťah.
A vytváraš priestor pre úprimnejšiu spoluprácu.
Keď žiadaš o radu, nezískavaš len pohľad druhej strany.
Získavaš partnera v rozhovore, nie kritika.
To je rozdiel, ktorý často rozhoduje, či dostaneš hodnotnú odpoveď alebo len zdvorilostnú frázu.
Juraj Ferenčík