Skúsme počúvať, aby sme porozumeli.
Počúvanie je jedna z najviac podceňovaných zručností v komunikácii. Nie preto, že by sme nepočuli, čo druhý hovorí. Ale preto, že počúvame iba technicky.
Poznáte tieto situácie?
Váš partner rozpráva o náročnom dni v práci.
Vaša reakcia:
„Tak prečo si to šéfovi nepovedal/-a rovno? Ja by som to vyriešil/-a hneď.“
➡ Namiesto podpory prichádza nevyžiadaná rada.
Kolega hovorí, že nestíha a má príliš veľa úloh.
Jeho manažér reaguje:
„Každý máme veľa práce. Ja napríklad…“
➡Technicky počul, čo kolega povedal.
Ale namiesto počúvania preberá slovo a hovorí o sebe.
Klient spomenie obavy z ceny alebo zo zmeny systému spolupráce.
Obchodník reaguje:
„To úplne chápem, ale pozrite sa, ušetríte čas, aj peniaze.“
➡ Preskakuje vyjadrenú emóciu zákazníka a rovno argumentuje.
Každý z nás to robí. Čakáme na svoju chvíľu a často nenecháme druhého ani dohovoriť. Na moment, keď môžeme povedať to svoje, opraviť, vysvetliť, presvedčiť. A práve vtedy prestaneme naozaj počúvať.
O čo v komunikácii v skutočnosti ide?
Často nejde o to:
kto má lepší argument,
kto je viac skúsený,
kto má pravdu.
Ide o to, či má druhý pocit, že:
„Tento človek ma naozaj počúva a snaží sa mi porozumieť.“
Pretože akokoľvek dobrá technika je zbytočná, ak jej nepredchádza úprimná snaha porozumieť.
Ako sa učiť aktívne počúvať (bez zbytočnej teórie)
Aktívne počúvanie nie je o mlčaní.
Je o vedomom spomalení.
1. Spomaľ reakciu
Keď máš chuť odpovedať, radiť, alebo vysvetľovať, nič nepovedz ešte 3 – 4 sekundy. Ticho je nepríjemné, nie sme naň v rozhovore zvyknutí. A práve to ticho dáva druhému priestor pokračovať.
2. Pomenuj, čo počuješ (nie čo si myslíš)
Namiesto riešenia skús jednoduché vety typu:
„Znie to, že ťa to dosť vyčerpalo.“
„Vyzerá to, že z toho má obavy.“
Popísanie emócie, ktorú z rozprávania druhého cítite, vnímate, napomáha tomu, aby sa rozhovoril viac.
3. Parafrázuj, zrkadli, čo si počul
Zopakuj to, čo druhý povedal:
„Veľa úloh?“ [zrkadlenie]
„Bez varovania?“ [zrkadlenie]
„Takže máš pocit, že ti nechcú vyhovieť.“ [parafráza]
Tým dávaš druhému signál, že ho vnímaš. Sleduješ, čo ti hovorí.
4. Až potom reaguj
Rady, riešenia a argumenty majú zmysel až vtedy, keď druhý cíti, že bol vypočutý. Inak budú znieť ako tlak. Aj keď sú myslené dobre.
Malé odporúčanie na záver
Skús si dnes, zajtra, počas týchto dní, keď je čas a kľud, počas konverzácie všimnúť:
kedy chceš odpovedať,
kedy chceš presvedčiť,
kedy chceš radiť.
A namiesto toho si polož iba pre seba jednu otázku:
„Porozumel som mu/jej, čo chcel/-a povedať natoľko, aby som teraz hovoril?“
Nepočúvaj preto, aby si odpovedal.
Počúvaj, aby si pochopil.
A často zistíš, že to úplne stačí.
Lenka Osičková